Osobitosti maďarskej poľovačky

Úživné revíry lužných lesov pri Gemenci v južnom Maďarsku sú vychytené. Na poplatkovej poľovačke tam začiatkom septembra počas minulej jelenej ruje hosťoval JÁN HULJAK, rodák z Rajca.

Zdá sa, že vlaňajšiu štvordňovú poľovačku Jána Huljaka v Gemenci režírovala sama Šťastena, lebo okrem krásnych zážitkov si neplánovane priviezol namiesto jednej jelenej trofeje až dve. A nie hocijaké. Ján si už dávnejšie obľúbil Gemenc, známe stredisko v správe maďarského štátneho podniku, kde sa venujú lesnému i poľnému hospodárstvu, chovu zveri a poplatkovým poľovačkám pre záujemcov z celého sveta. Ján si vyhliadol poľovnícku cestovnú agentúru AB-centrum, ktorú v Michalovciach vedie aktívny poľovník Ing. Miroslav Jevočin. Od prvých skúseností s prácou jeho kancelárie jej ostal verný. Zoznámil sa aj s jej majiteľom. „Páči sa mi, že sám je poľovník a férovo sa správa k iným poľovníkom,“ hovorí spokojný milovník prírody. „Ku klientom nemá fakturačno-finančný, ale úprimne kolegiálny prístup.“ V prvý deň ráno nenatrafil Ján ani so skúseným a usilovným sprievodcom na žiadnu zver. Gemenc leží v strede oblasti, ktorá predstavuje asi 70-tisíchektárový revír, a návštevníci tam môžu počúvať ručanie aj priamo pod oknami ubytovacieho zariadenia. „Nádherný koncert jeleňov, ktoré ručali bez oddychu, sme mali ako stereo,“ pochvaľuje si Ján atmosféru. Aj pri nasledujúcej večernej posliedke síce počuli ručanie, lomoz, praskot, ale vysokú nevideli. A to sa zopakovalo aj ráno, pri ďalšej posliedke pred brieždením.

Bez vábenia

Je streda, čosi pred šiestou hodinou ráno, a začína sa tretí deň pobytu. Poľovnícky hosť a jeho sprievodca ticho kráčajú cestou popri kukuričnom poli. Prešli chotárom už vyše tri kilometre. Je po žatve, za kukuričným lánom sa odkrýva pohľad na pokosené žito. Na strnisku práve pristáva obrovský kŕdeľ divých husí. Sprievodca podchvíľou skúma terén ďalekohľadom. Dvojica ticho schádza z poľnej cesty, kráča trávou. Ich tiché kroky prekrýva šumenie kukurice kníšucej sa v rannom vetríku. Ján opatrne kráča sprievodcovi v pätách. Na posliedke sa rozhodli nevábiť, aby jeleňom dopriali čo najviac pokoja.

Správny výber

Náhle sa sprievodca zarazí. Dvíha ďalekohľad, jastrí. Rýchlo šepká niekoľko naučených nemeckých slov: „Hirsch, gut, schiessen, schnell!“ Jasný povel sprevádza súhlasné kývnutie hlavou. V takých okamihoch stúpa v strelcovi vzrušenie. Puška ide dolu z pleca. V prieseku, čosi vyše sto metrov pred Jánom, kráčajú za sebou dva jelene. Náš poľovník, aby nepremeškal rozhodujúci zlomok sekundy, dvíha a odistí zbraň. Už má oba jelene v puškohľade. Zrazu sa zháči. Prekvapí ho vzhľad parožia výradového desatoráka, je zaručene niekoľkokrát silnejší, ako je zvykom v našich končinách. Rýchlo uvažuje, na ktorého z oboch jeleňov dal sprievodca vlastne súhlas? Ktorého si má vybrať?

Labyrint v tŕstí

Jelene po výstrele odskočili. Aj zasiahnutý jedinec zmizol. Je predpoludnie, krátko po desiatej. Rázne zahrmenie z guľovnice Sauer 7x64 vystriedalo hrobové ticho. Sprievodca však pochvalne kývne hlavou: „Gut schiessen, kein problem,“ a pokojne si zapáli cigaretu. Ján je nefajčiar a horí nedočkavosťou. „V hlave sa mi rojili otázky. Trafil som vôbec? Kam odbehol jeleň s mohutným parožím? Dohľadáme ho?“ Konečne vykročia k nástrelu. Po farbe bezpečne vchádzajú do tŕstia, ale v húštine sa stopa stráca. Dvojica bezradne kľučkuje uličkami v tŕstí. Sprievodca nakoniec navrhuje nasadiť na dohľadávku psa. Ešte predtým vykročia na poslednú obhliadku. Konečne Ján objavuje nepatrnú kvapku farby. Cíti, že cieľ je na dosah, ale nič nevidí. Až po chvíli... Zhasnutý pravidelný výradový nadočnicový desatorák, podľa dodatočného odhadu približne 4-ročný jeleň s čistou komorovou ranou, ležal len asi tridsať metrov od nástrelu. Trofej je naozaj silná a raritná. Ako sa neskôr ukázalo, vážila 5,5 kilogramu.

Kolorit

Ján si po niekoľkoročných skúsenostiach jasne uvedomuje osobitosti maďarskej poľovačky na jelene: „Na rovných priehľadných plochách nemožno poľovať na malé vzdialenosti. Zver prečíta každý pohyb poľovníka.“ Veľkou výhodou týchto poľovačiek je dopravná dostupnosť zo Slovenska, profesionálna asistencia poľovníckych sprievodcov, kvalitné zazverenie, široký výber trofejových jedincov rôznych druhov poľovnej zveri. Lákavé sú prijateľné poplatky, vysoká úroveň služieb, komfortné ubytovanie a príkladná pohostinnosť.

Pomoc priateľovi

Sprievodca privolal traktor s hydraulickou plošinou. S pomocou posádky jeleňa naložili a hlavu zafixovali tak, aby sa nepoškodila cenná trofej. Na chate sa Ján stretol s priateľom Jozefom, s ktorým pricestovali na poľovačku do Maďarska. Jozefovi sa pri posliedke takisto ráno podarilo uloviť jeleňa. Poľoval v však v členitejších zákutiach lužných lesov Dunaja pri Moháči, neďaleko hranice s Chorvátskom. Zasiahnutého jeleňa s nepravidelnou a takisto raritnou trofejou bolo treba dohľadať. Nádherný raritný štrnástorák zmizol v húštine. Ján predpokladal, že jeho dnešná poľovačka na jeleňa sa skončila a po vydarenom rannom love je už dostatočne obdarený priazňou Diany. Mýlil sa. Spoločne s maďarskými zverostrážcami a ostatnými poľovníkmi sa pripojil k výprave bez toho, aby tušil, čo ho v ten deň čaká.

Rojnica na hrádzi

Keď poľovníci dorazili na hrádzu, rozostavili sa pod jej horizont, aby nevytŕčali. Vyčkávali asi v stometrových rozostupoch, Dunaj pred nimi, kdesi za bariérou lužného lesa, tvoril mokrú medzištátnu hranicu. Strelci videli pred sebou iba voľnú lúku a bujný les. Za ich chrbtami sa rozprestrel lužný chotár s lúkou a listnáčmi v pozadí. Psov už nasadili na nástrele, ale museli sa zaobísť bez jedinej kvapky farby. Až neskôr sa ukázalo, že to spôsobil síce čistý, ale menej účinný priestrel svaloviny v priestore nad komorou. Poľovníci, a medzi nimi aj Ján, sú v strehu: „Vľavo som zaregistroval pohyb. Zrazu som zbadal jelenicu. Vybehla z lesa pred nami na hrádzu a rýchlo z nej zbehla dolu na opačnú stranu cez voľnú lúku, potom zmizla v lese. Predpokladal som, že ju prenasleduje rujný jeleň. Lenže bolo zrejmé, že to asi nebude Jozefov zranený štrnástorák.“ Hľadajúci jeleň sa skutočne vynoril z opačnej strany a trielil na hrádzu. Na jej vrchole zrazu zastal, postavil sa bokom k Jánovi. „Čo tu, preboha, robí los?“ zaiskrila Jozefovou mysľou absurdná predstava. „Mám halucinácie?“ vrcholí jeho úžas, keď zboku vidí mohutné jelenie parožie. Akoby paralyzovaného jeleňa pri tomto stretnutí zachvátilo rovnako chvíľkové zdesenie. Zarazí sa. Súčasne v zlomku okamihu poľovník váha. Akoby ani jelenicu, ba ani rozvášneného rujného jeleňa nerušili dva lomoziace traktory pri kosení lúky. Jozef vníma túto nevšednú atmosféru. Jeho vybičované emócie, úžas, strelecké napätie vrcholia. Sprievodcovia mu dali na diaľku tichým gestom súhlas na výstrel. Pomyslel si, že domáci jeleňa predsa lepšie identifikovali ako on. Zásah bol presný a jeleň sa zgúľal dolu z hrádze, v okamihu zhasol.

Dupľovaná radosť

Keď padla rana, všetci poľovníci na hrádzi, akoby bolo po všetkom, vybíjali zbrane. Najmä honci si po výstrele mysleli, že je po dohľadávke, lebo z lesa nevideli, čo sa udialo na opačnej strane za hrádzou, predpokladali, že Jozefovho jeleňa sa práve podarilo dostreliť. Farbiarske psy vrteli chvostmi. Priateľ Jozef sa pri úlovku ocitol medzi prvými a, samozrejme, videl, že nepadol „jeho“ štrnástorák. So zálomkom vystiera ruku k Jánovi, aby mu zagratuloval: „Jano, toto sa poľovníkovi stane raz za život, aby za predpoludnie ulovil dva jelene a ešte k tomu takéhoto.“ Aj sprievodcov prekvapil Jánov úlovok, raritný korunový nepravidelný dvanástorák. Domáci dosiaľ nevedeli o tomto jedincovi, ktorý očividne prišiel do ich revíru dvoriť jeleniciam. „Evidoval som výnimočnosť trofeje, keď úlovok ležal predo mnou, ale naplno som si to uvedomil až neskôr,“ analyzuje Ján svoj pamätný zážitok. Pred mušku sa mu jeleň dostal vďaka psom, ktoré vyrušili jelenicu. Druhá jelenia trofej z toho šťastného poľovníckeho dňa vážila 5,6 kilogramu. „Bol som dupľovane šťastný,“ komentoval Ján vrchovatú nádielku radosti.

Koniec dohľadávky

Jánovho jeleňa vyvrhli, naložili na vlečku a pokračovali v spoločnej dohľadávke. Strelci sa opäť rozostavili po hrádzi. Odbilo poludnie, slnko pálilo ako žeravé uhlie. Kdesi vpredu si farbiare robili svoju robotu. Nakoniec z lesa očakávaného jeleňa vydurili. Po pár nepresvedčivých výstreloch nasledoval posledný a rozhodujúci z hlavne maďarského sprievodcu. Jeleň zastal, potom prešiel ešte asi pätnásť krokov a napokon zhasol na okraji lesa. Konečne je tu aj Jozefov mohutný šestnástorák s neskutočne nepravidelným, takisto raritným parožím. Šiesti chlapi sa s ním mocovali, kým ho spoločnými silami nevyslobodili z porastu. Jeleň mal v sebe tri čerstvé rany, okrem prvého projektilu, ktorý presvišťal medzi lopatkou a chrbticou.

Významný deň

Návrat do Gemencu je radostný. Keď Ján s Jozefom vykladajú svoje tri dnešné úlovky, zhŕknu sa k nim diváci. Oceňujú, chvália, hodnotia, gratulujú. Veď dvojici slovenských poľovníkov sa dokonca pošťastili dve trofejové rarity. Týmto chcem hlavne poďakovať poľovníckej agentúre AB -Centrum safari za zorganizovanie tohto nádherného zájazdu .  Aj nemecký manželský pár, skúsení poľovníci, sú nadšení. Ich zatiaľ obchádzalo poľovnícke šťastie. Tentoraz sa celkom priklonilo k slovenským poľovníkom. Obaja sa právom tešili z úspechu i loveckých zážitkov. 

Igor Turanec